Vo svojom prvom májovom článku som všetkým Vám, ktorí čítate tieto riadky, písala o obci Hronsek ležiacej neďaleko Banskej Bystrice. Ak ste si ho nestihli prečítať, viac o Hronseku sa dočítate tu: http://jaroslavasalatova.blog.sme.sk/c/420856/na-potulkach-slovenskom-hronsek.html.
Dnes som si pre Vás pripravila článok z východnejšieho kúta Slovenska. Bude venovaný najväčšiemu krasovému územiu v strednej Európe - Národnému parku Slovenský kras. Ani nie vo vzdialenosti väčšej ako 50 kilometrov, smerom na západ od Košíc, sú neďaleko seba lokalizované tri obce - Zádiel, Turňa nad Bodvou a Jasov. Ak sa na ich umiestnenie pozriete na mape, vytvárajú trojuholník a v spojení s tým, že každá z nich nám turisticky ponúka niečo iné - zádielsky kaňon, hrad Turňu či jaskyňu v Jasove, môžno povedať, že tvoria akýsi "magický turistický trojuholník", ktorý pre milovníkov prírody a turistiky ponúka príjemný a dokonca i jednodňovo zvládnuteľný tip na výlet.
Od doby, kedy som navštevovala základnú školu a povinné výlety s učiteľmi, uplynulo takmer 20 rokov. Na tieto skupinové exkurzie však vždy rada spomínam. Veď kto by sa už netešil stráviť povinnú školskú dochádzku mimo školských lavíc. V tomto období, som ako žiačka navštívila Zádielsku dolinu prvýkrát, avšak v tom čase som nemala ako dnes mobilný telefón vybavený fotoaparátom či klasický fotoaparát, ktorým by som zvečnila túto nádheru prírody. Krásne spomienky mi však ostali a to je viac ako nejaká fotografia. Ale na druhej strane, i fotografie majú svoje čaro - čaro minulosti.
O pár rokov neskôr, keď som ako študentka cestovala autobusom do školy, sa mi zase naskytol ten nádherný pohľad, pohľad na Zádielsku dolinu a jej okolie. Pri výbere sedadla v autobuse, ktorého trasa viedla od Košíc cez Moldavu nad Bodvou, Rožňavu a ďalej na západ, som si vždy našla také miesto na sedenie, aby som mohla pozorovať hrebene hôr. Najradšej som samozrejme sedela pri okne. Pri jednej z týchto mojich povinných ciest som si povedala, že musím znova zájsť do Zádielskej tiesňavy a teraz aj po jej hrebeni a dostať sa tak až k neďalekej zrúcanine Turnianskeho hradného vrchu, ktorý som veľakrát obdivovala z okien autobusu. A podarilo sa...
Keď som si nedávno "googlila" nejaké informácie o Zádielskej doline a pozerala si možné trasy na mape, natrafila som na webovú stránku KST (Klub slovenských turistov - http://www.kst.sk/). Kluby organizovali výlety do rôznych lokalít. Jeden z nich, mal dokonca v kalendári plánovaných podujatí navštíviť Zádielsku dolinu a Jasovskú jaskyňu. Povedala som si, že to bude niečo pre mňa a po celkovej kalkulácií nákladov a mojej neschopnosti presvedčiť priateľov a známych na celodennú nedeľnú turistickú aktivitu, som sa po spŕške výhovoriek, prečo neísť a radšej ostať doma, rozhodla prihlásiť na tento zájazd s KST. Dnes neľutujem a môžem sa s vami podeliť nielen o spomienky a zážitky, ale o krásne zábery i vtipné fotografie.
A ako to celé začalo? Začalo to ako inak skorým ranným prebudením - sychravá nedeľa, budíček o 5.00 ráno, cesta autom do Hanušoviec, zoznamovačka a plánovaný odchod autobusu s KST Krokus o 6.15 hod. V Hanušovciach bolo pod mrakom a začalo mrholiť, no väčšine to nevadilo, nakoľko sme boli vyzbrojení nepremokavým oblečením, pršiplášťami, batohmi s jedlom, tekutinami a hlavne pozitívnou náladou. Podľa všetkého neprišli všetci, ktorí boli na podujatie prihlásení. Len hádam, že zrejme ich odradilo najmä nepriaznivé upršané počasie, no tak či onak, bola som rada, že predseda KST Krokus neodvolal a nevymenil objednaný dvojposchodový autobus za klasický a tak som mala na tomto gigante premiérovú jazdu. Ušlo sa mi sedadlo úplne vpredu "na streche". Pre mňa výhľad na nezaplatenie. Nečo okolo 7.00 hod sme konečne vyrazili - smer Zádiel.
Autobus sme odparkovali na parkovisku pred miestnym bufetom. Účastníci boli rôznych vekových kategórií - od tých najmenších, cez mládež, stredné vekové kategórie alebo ako sa vraví, ľudia v najlepších rokoch, dokonca i dôchodcovia si prišli vychutnať turistickú nedeľu. Ešte pár slov predsedu klubu na úvod, spoločná fotografia účastníkov a môže sa začať pochod naprieč Zádielskou tiesňavou.
Túru sme odštartovali niečo po 9-tej hodine po náučnom chodníku z obce Zádiel. Postupovali sme smerom na sever po asfaltovej ceste proti toku Blatnického potoka. Mnohí sme obdivovali čarovné koruny stromov či rôzne krasové javy, fotografovali faunu a flóru. Informácie sme mali doslova na každom rohu, nakoľko náučný chodník bol sprevádzaný informačnými tabuľami. Asfaltová cesta nás však chvalabohu nesprevádzala až dokonca po samotný vrchol. Zhruba po hodine cesty sme odbočili doprava po jednoduchom drevenom mostíku cez Blatnický potok po modrej značke. Až teraz začalo to pravé stúpanie cez les.
Kým na začiatku trasy bolo pekné slnečné počasie, čím viac sme stúpali, tým viac pribúdalo oblačnosti. Na samotnom vrchole tiesňavy nás čakal pomerne silný studený vietor sprevádzaný občasným dažďom. Bolo si treba dať pozor na odletujúce pokrývky hlavy a hlavne zabezpečiť, aby oblečenie ostalo v suchu a my v teple. Začalo hromadné cibuľovité navliekanie teplejších vrstiev a pršiplášťov. Nezabudnem na to, ako jednému z turistov odletela čiapka a on nebol ochotný sa jej len tak ľahko vzdať. Na vrchole tiesňavy zliezol nemalý kúsok dole, aby ju zachránil.
Po krátkej vyhliadke a pár záberov z vrcholu kaňonu, sme sa odobrali smerom na východ po náučnom chodníku cez Zádielsku planinu. Počasie sa čím ďalej zhoršovalo, no rozhodli sme sa pokračovať ďalej po hrebeni a zísť až k zrúcaninám Turnianskeho hradu. Výhľad navôkol z hrebeňa naozaj stál za to, i napriek nepriazni počasia. Niektorí to však vzdali tesne pred výstupom na hrad a tak pri sedle Hradná stráň, sme sa rozdelili na skupinu zdatnejších, ktorí pokračovali ďalej k zrúcanine a skupinu menej zdatnejších, ktorí zostúpili dole cez orgovánové záhrady až k miestnej reštaurácii v Turni nad Bodvou, s príznačným názvom Reštaurácia Pod Hradom.
Keď sa naše predtým rozdelené skupiny znova spojili, ako inak pri dobrom jedle v reštaurácii, bolo niečo pred 13-stou hodinou. Celková dĺžka trasy odkedy sme vystúpili na parkovisku v obci Zádiel až po gastronomické ochutnávky miestnych špecialít v Turni, trvala necelé 4 hodiny. Po dobrom jedle a pivku sme sa takto občerstvení presunuli späť k autobusu, ktorý parkoval pred reštauráciou a mal nás odviesť na poslednú 45 minútovú prehliadkovú trasu jaskyňou.
Do Jasova sme dorazili pred pol treťou. Stihli sme si zakúpiť lístky i poobzerať informačné tabule, dokiaľ prišla naša sprievodkyňa. Výklad bol naozaj zaujímavý, i keď podľa mňa necelá hodina prehliadky jaskyne uplynula napočudovanie dosť rýchlo, V jaskyni strávite aj nejaký čas v tme. Nie žeby bolo cieľom šetrenie elektriny alebo aby Vás videli netopiere a Vy ich naopak nie. Ide skôr o zážitok v neosvetlenej jaskyni. Pre tých, čo sa boja tmy malá rada - ostaňte stáť na jednom mieste až pokiaľ sa zase nerozsvietia svetlá.
Úchvatné stalaktity, stalagmity i stalagnáty nebudú chýbať. Možno budete mať šťastie aj na spiace netopiere. Dĺžka prehliadkového okruhu, ktorý sme absolvovali, nemala ani 1 km a teplota v jaskyni predstavovala príjemných 9 °C. Pre tých, ktorí by si chceli interiér jaskyne odfotografovať, odporúčam zakúpiť si za poplatok fotografické služby, nakoľko v cene lístka pre vstup do jaskyne nie sú zahrnuté. Neodporúčam takýmito nedovolenými a hlavne nezaplatenými zábermi s bleskom fotoaparátu provokovať sprievodkyňu. Nemuselo by sa Vám to vyplatiť. Viac o Jasovskej jaskyni sa dočítate na tomto linku http://www.ssj.sk/sk/jaskyna/11-jasovska-jaskyna.
Keď sme po zhruba 45 minútovej prehliadke vyšli z jaskyne, mimochodom vstup a výstup z jaskyne je na rozličných miestach, konečne sa umúdrilo aj počasie. Takto turisticky obohatení, sme sa pobrali do autobusu a mohli sa s novými zážitkami vrátiť každý do svojich domovov.
Nižšie si ešte môžete pozrieť pár záberov, ktoré mi nedá nezverejniť.
Na záver patrí moje poďakovanie hanušovskému KST Krokus (http://www.kst-krokus.sk/) a jeho členom, nečlenom, všetkým zúčastnením a teda milovníkom turistiky, za skvelý deň prežití v ich spoločnosti.
Ak potrebujete na chvíľu uniknúť z rutinného mestského života, vyberte sa na cestu za poznaním, či už vidieka alebo hôr. Možností je veľa, len si treba vybrať.
Určite zažijete niečo netradičné, nečakané, spoznáte nových ľudí, nadviažate nové kamarátstva a kontakty, alebo len tak si budete chcieť urobiť pár pekných záberov.
Horám a turistike zdar!
O ďalšom zaujímavom mieste - nabudúce.
Foto: Jaroslava Šalatová (2016)