Na potulkách Slovenskom: Sninské oko a Morský kameň?

Autor: Jaroslava Šalatová | 7.8.2016 o 19:58 | (upravené 7.8.2016 o 20:39) Karma článku: 5,93 | Prečítané:  1556x

Obdobie dovoleniek je v plnom prúde. Cestujeme po svete a pritom častokrát nepoznáme poklady skryté v útrobách nášho malého Slovenska. Ak neviete ako využiť posledný mesiac prázdnin - vyberte sa spoznávať Slovensko.

Pri svojich potulkách slovenskými horami a dolinami, sa častokrát stretávam s ľuďmi, viac či menej zhovorčivými, menej či viac usmievavými, ale čo je najpodstatnejšie sčítanými, ale i menej sčítanými. Kto z Vás, ktorí čítate tieto riadky, by rád navštívil Sninské oko a Morský kameň? Alebo ako sa to vlastne volá...

Nuž, môžete to vyskúšať a možno budete prekvapení, koľko ľudí vo Vašom okolí by ste presvedčili na návštevu týchto dvoch unikátnych miest. Táto slovná hračka možno potrápi Vaše okolie, ale verím, že väčšina z neho, bude chcieť navštíviť radšej to pravé, slovenské - Morské oko a Sninský kameň a rýchlo príde na to, že to, kam ich lákate Vy, je len obyčajným chytákom.

Lokalizácia - Sninský kameň a Morské okoLokalizácia - Sninský kameň a Morské oko (Google Maps, 2016)

Keď sa mi podarilo pred štyrmi rokmi vyliezť na Chopok, v čase keď sa dokončovala výstavba novej lanovky Funitel, na vrchole medzi turistami ma zaujal rozhovor otca so synom. Otec mal digitálnu zrkadlovku a fotil týčiace sa končiare hôr. Popritom s vervou rozprával synovi o tom, ako spolu vylezú na ďalšie vrcholky. Zapamätala som si, ako vravel o výstupe na oba vrcholy Kriváňa v Malej Fatre, ako i na vysokotatranský Kriváň, ktorý väčšina národa spája so symbolom Slovenska. Tomu sa hovorí turistická krv v žilách a v kombinácii s jeho poznatkami a zrejme i skúsenosťami, to bola tá pravá hudba pre moje uši. 

Ešte počas štúdia, nám profesorka rozprávala príbeh, ktorý sa stal jej synovi, keď odišiel do Kanady na výmenný pobyt. Keďže bol jediným Slovákom, jeho noví zahraniční spolužiaci boli zvedaví na všetko, čo sa týkalo Európy a hlavne štátu, z ktorého pochádzal. Áno, zaujímali sa o naše malé Slovensko. O naše tradície, kultúru a prírodné unikáty. Vtedy nastala pre chlapca nečakaná situácia. Nevynikal práve v histórii, geografii a vlastne nikdy sa príliš nezaujímal o svoju rodnú krajinu aspoň do takej miery, aby mal o nej aký taký prehľad. Aby však nevyvolal dojem, že ho táto otázka prekvapila, presvedčil svojich nových spolužiakov o tom, že lepšie ako keby mal o svojej krajine rozprávať bude, ak im ju ukáže. Síce tak neurobil doslova, ale vďaka pomoci svojej mamy, sa mu podarilo nazbierať pár materiálov v podobe videí a fotografií, ktoré nasledujúcu hodinu odprezentoval svojim spolužiakom. Táto propagácia zožala veľký úspech. Pre cudzincov je to, čo my na Slovensku považujeme za samozrejmosť a čomu neprikladáme veľký význam a častokrát si ani nevážime, niečo naozaj unikátne. Doslova žasli nad našimi hradmi, jaskyňami, krásnymi horami a listnatými stromami, ale aj nad našimi folklórnymi ľudovými piesňami. Zaujímavosťou bolo, že huby, ktoré my zbierame, v Kanade častokrát prehliadnu na svojich trávnikoch, pretože nevedia, že ich môžu použiť do polievok či praženíc a tak skončia ako súčasť pokosenej trávy.

Nedávno na túre v Slovenskom raji, som zase stretla dvojicu českých turistov. Išlo o manželský pár na dovolenke. Zo Slovenska už toho mali očividne pochodené veľa, ale aj tak sa im málilo. To človeka poteší. Chystali sa ešte na túru do Vysokých Tatier, ale nakoľko mali dve deti doma, nechceli ich dlhšie nechávať na starosť starým rodičom. Češka však povedala niečo, čo mi doteraz ostalo v pamäti. Podľa nej dnes, v dobe, keď sa stupňuje vo svete násilie a vražedné atentáty na ľuďoch, nehovoriac o tých, ktoré sa stali v posledných týždňoch či mesiacoch, už nemá chuť s manželom cestovať po svete a spoznávať ho. Kedysi v mladosti vraj navštívila pár krajín, no dnes už premýšľa inak. Tvrdila, že kto nepozná svoju vlastnú krajinu a nevie ju dostatočne oceniť, nemal by cestovať po svete. Ešte musím dodať, že pod pojmom "krajinu", myslela Slovensko a Česko, pretože podľa nej sú oba tieto národy - štáty, krásne a jedinečné. Keď to hovorila, spomenula som si na hokej a hokejové fandenie. S manželom sú obaja horlivými turistami, takže na dovolenku chodia vždy spolu do hôr - českých a slovenských.

Keď sa na jej názor pozriem aj s odstupom času, neodsudzujem ho. Som človek, ktorý vypočuje každého a nesnaží sa mu hneď protirečiť a vyhovoriť mu jeho tvrdenia. Síce sa úplne nestotožňujem s jej názorom - "necestovať po svete", pretože si myslím, že nebezpečenstvo nemusí na človeka čakať len na neznámom území, ale môže ho zastihnúť aj doma. Zrejme tak uvažovala z dôvodu, že tým, že má rodinu, má dnes inak zoradenú dôležitosť hodnôt, ale i zodpovednosť, čo chápem. Na jej mieste by som zrejme uvažovala tiež inak. V niečom však mala určite pravdu a to v tom, že je potrebné poznať aj vlastnú krajinu. Českí turisti sú naozaj zhovorčiví ľudia, rovnako ako Poliaci. Ak nemajú čas sa dlhšie pristaviť a porozprávať kde všade už boli, aspoň sa milo usmejú a pozdravia. Tým ale rozhodne nechcem povedať, že Slováci sú neúctivý národ bez štipky slušnosti. Len v slovenských horách sa mne osobne darí stretávať viac cudzincov z okolitých štátov ako domácich. Možno je to tým, že my obľubujeme viac návštevu Chorvátska alebo sa staráme o naše záhradky. 

Ale keďže som už v úvode spomenula Sninské oko a Morský kameň, v správnosti - Morské oko a Sninský kameň, venujem mu zvyšok tohto článku. 

V severovýchodnej časti Slovenska sa nachádza územie regiónu Snina. Jeho východnú hranicu tvorí štátna hranica s Ukrajinou, severnú zas štátna hranica s Poľskom. Vzájomne sa tu stretávajú a prelínajú dve veľké svetové kultúry - východná (byzantská) a západná (rímska). Nájsť tu môžeme drevené kostolíky, ktoré sú vyhlásené za kultúrne pamiatky. Centrom je mesto Snina. Vyhľadávanou turistickou atrakciou z horskej sústavy Východných Karpát, ktorých súčasťou je NP Poloniny je Sninský kameň a Morské oko.  

Sninský kameň bol za prírodnú pamiatku vyhlásený v roku 1982. Dve skalné útvary sú hlavným predmetom ochrany. Majú formu plošinového lávového vrcholu. Sninský kameň tvoria, nižší ale plošne rozsiahlejší Veľký Sninský kameň (998 m n. m.) a vyšší, menej plošne rozsiahly Malý Sninský kameň (1 005 m n. m.). Na vrchol je prístup možný z dvoch smerov. Pred rokom som absolvovala trasu z obce ležiacej približne 2 km od Sniny - obec Zemplínske Hámre. Cesta po tejto trase je síce kratšia, ale zato náročnejšia, veľmi strmá s neustálym stúpaním až na vrchol. Parkovať autom je možné tesne pred kameňolomom na hornom konci obce, kde je vyznačená aj konečná zastávka autobusu. Nachádza sa tu Turistické informačné centrum, kde si je možné zakúpiť suveníry. Tento rok som na vrchol Sninského kameňa šla z južného smeru, z obce Remetské Hámre cez Morské oko. 

Pár fotografií v smere od obce Remetské Hámre:

Architektonickou zaujímavosťou na trase je prístrešok KOZMODROM, postavený v rokoch 1974-1975 na základe podnetu vtedajšieho správcu Lesnej správy v Remetských Hámroch Václava Rapáka. Inšpiroval sa na dovolenke vo Vysokých Tatrách, kde podobný prístrešok videl. Zapáčil sa mu tak, že sa rozhodol dať podobný prístrešok postaviť na Morskom oku. Pre svoj tvar dostal netradičný názov - Kozmodrom. Nový prístrešok, ktorý v prípade nepriaznivého počasia slúži turistom, bol v roku 2014 zrekonštruovaný štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Sobrance a Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, CHKO Vihorlat s podporou Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.

K Morskému  oku sa dostanete z troch smerov. Z juhu je najľahší výstup z obce Remetské Hámre. Naopak najťažší výstup je zo severu z obce Zemplínske Hámre cez Sninský kameň. Treťou variantou je výstup z východu z obce Ubľa cez Strihovecké sedlo. 

Pár fotografií v smere od obce Zemplínske Hámre:

Hámorský náučný chodníkHámorský náučný chodník

Ak sa rozhodnete pre návštevu týchto krásnych miest v severovýchodnej časti Slovenska, určite nebudete ľutovať. Avšak treba si dať pozor na to, že v chránených územiach je zákaz zakladania ohňov, čo mnoho turistov nerešpektuje. Aj nesprávnym zahasením ohniska, sa môže zničiť časť vegetácie, ako to bolo posledný augustový týždeň v roku 2015.

Prírodu treba chrániť a nie ničiť! Tak horám a turistike zdar! 

O ďalšom zaujímavom mieste - nabudúce.

Foto: Jaroslava Šalatová (2015, 2016)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?